Kedysi dávno sa pre spanie pod širákom používala mäkká podesta. Skrátka sa vybralo najmäkšie a najrovnejšie miesto, navrstvil sa prírodný materiál typu - tráva, mach a mohlo sa spať. Dnes sme už trochu rozmaznaní. Predstava spania vonku bez postele na tvrdej zemi nás často doslova desí. Preto so sebou na výlety nosíme tak zvané karimatky. S pôvodnou penovou verziou prišla firma Karrimor, preto karimatka. Od tých čias ale opäť uplynulo pár rokov a klasickým karimatkám pomaly zvoní hrana. Nahradili ich samonafukovacie karimatky.

Samonafukovacie? To ako vážne?

Celý koncept pripomína film žánru Sci-fi a však realita je veľmi lákavá. Tieto karimatky poskytujú najlepšiu možnú cestu za izoláciou, komfortom a veľkosťou. Ako sa podarilo skombinovať všetky tieto vlastnosti dohromady? Môže za to predovšetkým materiál a veľmi dobre zvolený izolant, ale o tom až za okamih. Najskôr by sme sa mali s karimatkou zoznámiť. Prakticky ide stále o rovnaký zámer - spríjemniť pobyt v prírode. V rozloženom stave má karimatka rozmery ako jej staršia sestra. Teda v ideálnom prípade cca 60 x 200 centimetrov. Čo je veľmi zaujímavé, sú rozmery v zloženom stave. Kým obyčajnú by sme museli rolovať do nepríjemného a zle skladovaného tvaru valca s veľkým priemerom, túto jednoducho zložíme do rozmeru 60 x 22 centimetrov. Pôsobivé, že? Váha je síce trochu väčšia, môžeme mať karimatku, ktorá má 1,5 kilogramu, ale aj 3 kilogramy. To všetko však dokážu vyvážiť skvelé vlastnosti. Ako taká karimatka funguje v praxi?

Otvoriť a zatvoriť

Po voľbe vhodného a možno čo nejrovnějšího miesta bez koreňov a kamenia môžeme rozložiť karimatku. V jednom z rohov nájdeme špeciálny ventil. Tento ventil sa pootočením otvorí, čím sa karimatka začne nafukovať. Môže zato penový materiál s extrémne otvorenými pórmi, ktorý je uzavretý v nepriepustnej tkanine. V zloženom stave so zatvoreným ventilom sú tieto póry stlačené. Po jeho otvorení sa začnú okamžite rozpínať a tým naťahujú vzduch - karimatka sa nafukuje. Po nafúknutí karimatky ju musíme vlastnými silami dofúknuť do požadovanej tvrdosti, aby sme dosiahli čo najlepšieho komfortu - nasledovne ventil uzavrieme. Ráno ho opäť otvoríme a začneme karimatku rolovať smerom od konca, aby sme vytlačili čo najviac vzduchu. Konečná veľkosť karimatky záleží predovšetkým na precíznosti skladania. Pozor s dofukávaním karimatky. Nesmieme ju prefouknúť, aby bola zbytočne tvrdá.

Je ich veľa

Samonafukovacích karimatiek existuje naozaj veľké množstvo. Od tých lacnejších po tie drahšie. Líšia sa predovšetkým svojou hrúbkou, ktorá čiastočne určuje aj spánkový komfort. Klasické, ktoré sú k dostaniu, majú od 2 do 4 centimetrov. Bohužiaľ sa za najpohodlnejšie považujú tie, ktoré majú od 8 do 10 centimetrov. Táto hrúbka sa odráža aj na celkovej hmotnosti karimatky, na čo musíme myslieť. Preto je lepšie, ak budete karimatku nosiť v batohu, uspokojiť sa s hrúbkou napríklad 3,8 centimetra. Táto hrúbka, pri dobrom materiálu a rozumnom dofúknutiu, poskytne dostatočné pohodlie pre spánok. Izolantom je v prípade samonafukovacích karimatiek samotný vzduch, čo je geniálne. Pri nákupe si vždy dajme pozor na protišmykové úpravy karimatiek, ktoré sa budú hodiť pri spánku na naklonenom povrchu. Zároveň si prehliadneme ventily. Plastové sa ľahko zabúdajú, kovové sú lepšie. U ventilov je potrebné spomenúť aj zvláštnu konštrukciu, vďaka ktorej sa do neho nedostanú nečistoty, ktoré by mohli zapríčiniť jeho upchatie. Tým by sme o karimatku mohli prísť. U výberu hrá úlohu aj naša hmotnosť. Napríklad 70 kg nie je na 4 cm vysokú karimatku moc, 110 kg si už vyžaduje väčšiu výšku - cca 6 centimetrov.