Spôsobov, ako premiestniť vodu z jedného miesta na druhé, je niekoľko. Medzi najčastejších pomocníkov v tejto oblasti však radíme kanistre a nádoby na vodu.

Kanister je robustná prepravná nádoba na palivo vyrábané pôvodne z oceľového plechu. Má svoj pôvod v Nemecku, kde bola táto dvadsaťlitrová nádoba na palivo vyvinutá v 30. rokoch pre potreby Wehrmachtu. Z vojenského hľadiska bol kanister významným technickým vylepšením, pretože predchádzajúce prepravné nádoby vyžadovali použitia náradia a lievika. Nemci nazývali túto prepravnú nádobu Wehrmachtskanister a v rámci príprav na 2. svetovú vojnu ich mali v roku 1939 v armádnych skladoch pripravené tisíce. V priebehu 2. svetovej vojny sa Spojenci zoznámili s nespornými výhodami nemeckých kanistrov oproti vlastným prepravným nádobám a odkopírovali je pre potreby vlastných vojsk.

V dnešnej dobe sa kanistre používajú ako pre prevoz a prechovávanie rozličných kvapalín, tak ako nádoby určené pre vodu. Na tieto účely sa vyrábajú aj z plastu, ak sú plastové kanistre určené na skladovanie horľavých či ľahko výbušných látok, musí byť z bezpečnostných dôvodov vyrobené z takej hmoty, ktorá neprodukuje žiadnu statickú elektrinu (zamedzenie nebezpečenstvu výbuchu a požiaru). Plastové kanistre si často zachovávajú vzhľad pôvodných plechových kanistrov. Aby nedošlo k zámene a vzájomnému zmiešaniu rôznych palív a k ich kontaminácii vodou či naopak, bývajú kanistre farebne odlíšené.

Nádoba je všeobecné označenie pre duté teleso, používané na uchovávanie kvapalín, plynov a sypkých látok. Nádoba môže byť otvorená alebo uzavretá. Medzi najznámejšie nádoby pravdepodobne patrí vedro. To je okrúhla nádoba na prepravu a uchovávanie najmä kvapalných látok, ale aj sypkých látok alebo drobných predmetov, zvyčajne s objemom od niekoľkých litrov do málo desiatok litrov. Vedrá patrila v minulosti k základnej výbave domácností, zvlášť pre dopravu vody. Dnes sa užívajú najmä ako nádoba na vodu pri upratovaní.

Pôvodné vedrá boli vyrábané z dreva podobnou technológiou ako sudy. Ich konštrukcia bola poskladaná z radu líšt okolo okrúhleho dna, stiahnutých obručami - taká nádoba sa nazývala štoudev. Studničná nádoba zdvíhaná pomocou rumpálu sa obvykle nazýva okov. V súčasnej dobe sa užívajú vedrá z pozinkovaného alebo smaltovaného plechu, a predovšetkým vedrá z plastických hmôt. Armáda používala vedrá z impregnovanej plachtoviny s textilným držadlom. Tieto vedrá bolo možné zložiť a zaberala minimum miesta - čo bolo potrebné napríklad v tanku, pancierovom aute apod. Obyčajná vedrá či vedierka sú otvorené, ale niekedy sa rovnako nazývajú aj nádoby s vekom, napríklad ak sa používajú ako odpadkový kôš, na prechovávanie pitnej vody alebo je to nutné z iných, najmä hygienických dôvodov.