Dnes behajú vojaci s vodnými vakmi, čiže CamelBagy, na chrbte. Pijú pomocou trubičky a ventilu. Má to svoje zásadné výhody, ale ako to bolo predtým? V minulosti neboli žiadne hydratačné vaky, ani nič podobné. Všetci vojaci, turisti a ostatní to tak museli riešiť inak. Ako? Pomocou čutor napríklad. Čutora je prakticky vojenská nádoba na vodu. Je odolná a dokáže pojať vo väčšine prípadov až liter tekutín. Rovnako ako všetko ostatné si musela aj čutora prejsť istým vývojom, aby dosiahla dnešných podôb.
Predtým neboli čutory zrovna vzhľadné. Môžeme je poznať aj pod pojmom - poľná fľaša. Jednalo sa skrátka o vylisovaný plech, ktorý mal hrdlo uzavreté štupľom. Konštrukcia sa pochopiteľne vyvíjala. Striedali sa rôzne materiály, cez hliník, kov až po moderné polyméry, ktoré sú síce ľahké a odolné, ale postrádajú dušu. Rovnako tak sa líšil aj uzáver. Prvé boli korkové štuple. Pokračovalo sa cez skrutkovacie uzávery, plastové špunty až k plastovým skrutkovacím uzáverom. Podobne ako u fliaš, má aj tu materiál svoje pre a proti. V kovovej čutoře sa dá variť čaj, ale je náchylnejšia na poškodenie. Na druhú stranu plast rád praská. Moderné čutory môžu mať aj mäkké steny, vďaka čomu ich môžeme zložiť do naozaj malého balenia. Vďaka tomu sme schopní prenášať ich väčšie množstvo.
Konštrukcia je napospol podobná. Poľné fľaše majú buď guľatý, alebo valcovitý tvar s hrdlom o priemere cca 30 milimetrov. Môžu sa líšiť druhom uzáveru, tu by sme si mali dať pozor. Ak máme plynovú masku, ktorá umožňuje piť z čutory pomocou pítka, zvoľme uzáver na čutore, ktorý to podporuje. Uzáver by mal byť pripevnený k poľnej fľaši, aby sme tak predišli jeho stratení. Konečný výber je na nás. Môžeme mať modernú poľnú fľašu alebo starú klasickú čutoru. Obe iste poslúži skvele svojmu účelu.