Tvrdosť kovu je mechanická vlastnosť určitého materiálu, ktorá vyjadruje odpor proti vnikaniu telesa skúšobného do povrchu testovacieho telesa. Hodnoty sa uvádzajú buď v jednotke MPa, prípadne bez jednotiek a to podľa skúšobných metód podľa Brinella, Rockwella alebo Vickersa.
Čo sa týka skúšky tvrdosti podľa Rockwella, tak to je statická skúška tvrdosti materiálu. Rieši a zjednocuje ho aj naša norma ČSN EN ISO 6508-1. Princíp testu je veľmi prostý - identor (skúšobné teleso) vnikne po špecifickej miere zaťaženia do iného materiálu, no a podľa toho, ako veľmi hlboko došlo ku vrypu, sa určí tvrdosť príslušného kovu.
Zaťaženie materiálu sa vykonáva vo forme predbežnej a celkovej. Ich rozdiel je v tom, že predbežné slúži na to, aby sa úplne minimalizoval vplyv prípadnej pružnosti materiálu na test.
Práve u značenia a vykonaní skúšok podľa Rockwella podľa typu sa aj u HRC využíva ako indentor diamantový kužeľ, čo je pri type HRA, avšak oproti skúške HRA sa nepoužíva len sila 588 N, ale výrazne vyššia sila 1471 N.
Zdroj: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/35/Tvrdosti_C.png