Norma ISO

Vznik systému riadenia kvality má svoj pôvod v 20. rokoch minulého storočia, kedy s rozšírením sériovej výroby vznikla požiadavka na zavedenie systému, ktorý by udržal nemennú kvalitu výroby, a bez toho, aby bol testovaný každý výrobok. Prvé publikované zásady sa objavili po druhej svetovej vojne, ale prístup bol rozdielny v závislosti na teritóriu (USA, Európa, Japonsko) aj podľa jednotlivých korporácií.

Najrozšírenejšou normou sa stala norma ISO 9001, ktorá má svoj pôvod vo Veľkej Británii v 80. rokoch, kedy sa rozšírila po celej Európe a vytvorila tradíciu overovania jej plnenia nezávislými certifikačnými spoločnosťami. Kým na prelome roku 2000 pochádzalo viac ako 60% certifikovaných spoločností z Európy, dnes väčšinu certifikátov drží firmy z Ázie.

Princíp normy ISO

Norma stanovuje jednoduchú zásadu, kedy vedenie firmy stanovuje svoje ciele a plány v oblasti kvality svojej produkcie a tieto sú postupne pomocou nastavených procesov realizované, pričom účinnosť týchto procesov je meraná a monitorovaná, aby spoločnosť mohla prijať účinné opatrenia na zmenu. Norma sa zaoberá princípmi riadenia dokumentácie, ľudských zdrojov, infraštruktúry, zavádza procesy komunikácie so zákazníkmi, hodnotenie dodávateľov, meranie výkonnosti procesov a tiež interné audity za účelom získania spätnej väzby.

Prínos normy ISO pre organizáciu

• Udržanie stálej vysokej úrovne výrobného procesu a tým aj stabilnej a vysokej kvality poskytovaných služieb a výrobkov zákazníkom
• Možnosť optimalizovať náklady - zníženie prevádzkových nákladov, zníženie nákladov na nekvalitné výrobky, úspora surovín, energie a ďalších zdrojov
• Pomocou efektívne nastavených procesov navyšovať tržby, zisk, trhový podiel a tým zvyšovať spokojnosť vlastníkov
• Vďaka poskytovaniu vysoko kvalitnej produkcie možnosť získania najnáročnejších zákazníkov a možnosť získania nových zákazníkov s ohľadom na zvyšovanie ich spokojnosti
• Možnosť zúčastniť sa výberových konaní o veľké zákazky predovšetkým v štátnej správe
• Skvalitnenie systému riadenia, zdokonalenie organizačnej štruktúry organizácie
• Zlepšenie poriadku a zvýšenie výkonnosti celej organizácie
• Zvýšenie dôvery verejnosti a štátnych orgánov
• Vytvorenie systému pružne reagujúceho na zmeny požiadaviek trhu, jednotlivých zákazníkov, legislatívnych požiadaviek aj zmien vo vnútri organizácie (napr. pri zavádzaní nových technológií, organizačných zmien a pod.)