K založeniu ohňa je potreba dvojaká vec: jednak je to iskra (alebo iný zdroj ohňa) aplikovaná na čo najviac horľavé materiály v rámci vašich aktuálnych možností. V rámci prírody a podobných vonkajších akcií sa na ne väčšina ľudí odvoláva tradične ako na "zapaľovače", takže aj my tak dnes urobíme a budeme ctiť túto tradíciu.
"Oheň je váš veľmi dobrý priateľ a čím ďalej od rovníka ste, tým viac na neho musíte spoliehať, aby ste prežili miestnu zimu. Nie snáď, že by nemal kvantá iných využití: uvarení jedlá, vypálenie rany, dezinfekcia vody od baktérií a vírusov, jeho založenie upokojuje, pretože razom máte spoločníka + človek sa staraním o neho razom zamestná, ..."
Účelom zapaľovača je zachytiť plameň na jednej strane a na tej druhej horieť dostatočne dlho na to, aby vám chytili od neho väčšie kúsky dreva. Najprv zapaľovač, potom drievka, potom väčšie drievka atď. atď. Až máte poriadny oheň.
Kvalita vášho zapaľovača je veľmi dôležitá , preto pre založenie ohňa aj často práve ona rozhodne. Ak teda máte horšie podmienky, určite neuškodí ho niečím podporiť. Naopak ale, nemá cenu mrhať vetru-vzdorné zápalky na zapálenie všetkého, aj keď je pekne.
Všeobecne platí, že zapaľovač by mal byť ten najsuchší a najviac horľavý materiál, čo okolo seba práve máte. Či už ako zdrojové materiály teda použijete čokoľvek, roztrhajte ho, našuchorte ho a nadýchajte ho vždy, nech má plameň čo najviac miesta, kde sa môže uchytiť.
Váš zapaľovač by ste mali chovať rovnako starostlivo ako strelný prach - mal by zostať suchý za každú cenu. K tomu je vynikajúca skrutkovacia plechovka treba po tabaku alebo cukríkoch. Určite je tiež dobrá zásada zbierať drevo najskôr najväčšie, potom menšie a až nakoniec zapaľovače. A prečo vlastne? Je to jednoduché: keď to totiž urobíte naopak, tak ako zoženiete veľké a menšie drevo, tak medzitým vám zapaľovač často zbytočne zvlhne (jediná reálna výnimka z daného asi bude, keď sušíte telesným teplom niečo). Všeobecne sa ale dá povedať, že sa zapaľovač zbiera tesne pred zapálením ohňa.
Nasledujúce veci nie sú usporiadané žiadnym špeciálnym štýlom, môžete si k nim teda iste aj vy pridať svojich pár trikov.
Máme na mysli také tie malé na čistenie tváre. Keď je poriadne skladujete a pridáte k nim vazelínu (či čokoľvek horľavého typu olej, terpentín alebo petrolej), tak máte razom prvotriedneho pomocníka pre zapálenie ohňa. Ďalšie palivo tu zabezpečí, že daná poduška nezhorí tak rýchlo.
Dá sa použiť jednak k preneseniu ohňa, ďalej ako zdroj svetla, núdzový varič (čínske rezance za 1 hodinu cca) a keď kvapnete parafín na drevo / zapaľovač, tak mu radikálne pomôžete pri horení. Je to trochu nebezpečná vec, pretože keď vosk roztopí, tak vám hocikedy stečie až na ruky, dá sa teda popáliť od neho, ale opäť to nie je nič, čo by aj moderný človek nezvládol po troške praxe. Snažte sa ju ale držať vždy v rovine.
Najprv sa vo vašej oblasti pozerajte po stromoch spadnutých na zem / mŕtvych. Tie budú suché. Vždy sa ale vyhnite kôre nahnitej. Ak máte pocit, že je kôra nepoužiteľne mokrá a vlhká, tak sa pozrite na nižšiu vrstvu alebo taký strom, ktorý neleží na zemi. Kôra sa dá jednak odlúpnuť, ale aj naškrábat (keď máte kvalitný nôž) a ďalej použiť podľa úvahy. Vynikajúca voľba je breza (mali by ste ju mať vždy vo vašej krabičke / sade na založenie ohňa). Breza horí aj úplne mokrá, čo je občas praktické.
„Zapaľovače typu Zippo sú legenda už od prvých dní a nijako neupadá popravde ani do dnešných dní, ba naopak! Pripomíname, že sa do nich dá v núdzi naliať skutočne čokoľvek horľavého (teda za predpokladu, že máte vo vašej KPZ nejaký ten záložný "škrtací" kamienok). Benzín, lieh, Rum, vodka, čistidlá, metanol, Alpa, ..."
Ihličnaté stromy sa u nás dajú nájsť prakticky v každom lese v objeme natoľko vysokom, že si s ním môžete vysypať aj podlahu teepee / jurty. Čo sa ale týka vyslovene zapálenia ohňa, tak aj tu sú síce ihličky stromov výborný zapaľovač, len je ale často vlhký, pretože ihličie má tendencie držať sa na zemi, rovnako ako voda a navyše ju dobre pohlcuje. Super bude v tejto veci aj suchý strom stále stojaci.
Ideálne jsou vetvičky úplne suché a u stojaceho stromu práve z tohto dôvodu - tieto vetvičky potom podrvte vaším survivalovým nožom a máte hotovo. Čím menšie, tým lepšie.
Ide o dlhší kus dreva, z ktorého sú akoby narezané čo najtenšie triesky po celej jeho dĺžke, je tu jedna zmena ale - nedorezáva sa až do konca, takže drevo sa potom skrúti a vám ostane palica suchého dreva (ak vám pripomína stredoveké pochodne, nie je to náhoda - na západ od nás ho poznajú ako "feather stick").
Aby dobre horeli, musí byť úplne suché. Aj za tejto konštelácie im ale radšej pomôžte rozdrvením listov medzi vašimi prstami.
Keď nie je po ruke nič iné, tak poslúži aj ten, aj keď sa na neho možno hocijaký starý zálesák pozerá veľmi nevraživo. Dajú sa použiť aj dnes (stále viac miznúce) papierové vrecúšká alebo časopisy, nanešťastie je dnes najrozšírenejší ten najhorší pre horenie možný (kriedový papier - taký ten lesklý farebný), čo nie je moc použiteľný.
Dá sa dať pod zapaľovač a jednak ho izoluje zospodu od vlhkosti a za druhé zhorí pri zapálení, ktorému pomôže - bude vás to stáť len trochu zápachu a potenciálne chemikálií v jedle.
Stromy roniace živicu u nás nájdete taktiež v objeme tiež mimoriadne veľkom, takže ju ani nemusíte nosiť do podobných oblastí a skrátka si ulomíme kúsok, keď potrebujete.
K ich výrobe vám poslúži akákoľvek sekerka alebo mačeta či väčší nôž. Môžete ich nechať ďalej usušiť niekde a pred pridaním do zapaľovača ľahko podrviť, nech nie sú moc veľké.
Je pre to dobré prakticky všetko, na čo narazíte - napríklad ten hnedý koniec tŕstia je ohľadom zakladania ohňa vonku doslova legenda. Môžete ho rozlámať a dať na zapaľovač podľa potreby.
Horí zvyčajne mimoriadne rýchlo, preto musí mať ďalšie palivo blízko, inak vám nezapáli ďalšie väčšie veci. Ale aj ona musí byť suchá, čo je trochu problém v niektorej ročnej dobe...
Áno, táto drôtenka, ktorú možno doma leštíme hrnca, je horľavá. Dá sa zapáliť treba batériou. Platí, že čím menšia je, tým lepšie a zvyčajne na to stačí známa deviatich-voltová batéria.
Vyžaduje celkom logicky, aby ste ju pripravili dopredu. A ako na to teda? Nastrihajte / narežte 100% bavlnenou látku na pravidelné prúžky / štvorčeky a vložte ich do vzduchotesnej krabičky, aby mohli zuhoľnatieť + potom vám nezvlhli (nutná uzavretá kovová plechovka). Dajte plechovku na oheň na uhlíky na cca 5 minút a potom zložte z ohňa a nechajte vychladnúť. Oddeľte viečko a uistite sa, že je všetko vo vnútri zuhoľnatené. Všetko zuhoľnatenej biologickej podstaty (aj mokrá tráva zmotaná) následne veľmi ľahko zachytí iskru. Je nutné potom dobre uschovať, aby vám daná vec nezvlhla, než ju potrebujete pre založenie ohňa.
Nás dnes nebude zaujímať jej význam textilný, ale praktický: pozbierajte trochu tohto materiálu, čo zostalo treba v práčke, a usušte ho vonku. Mal by fungovať rovnako dobre ako iná tráva a rastlinné vlákna.
Keď ste naozaj v núdzi, nezabudnite ani na to, že obväz / gáza je tiež dobrým miestom pre vašu iskru.
Ak máte pocit, že horí príliš rýchlo, tak im pomôžte smolou, ďalším zapaľovačom, voskom, petrolejom, ...
"Používať tradičné zápalky vám síce nikto nebráni, ale nezabudnite, že tu máme rok 2019, takže môžete využiť veľa ich variácií: máme tu totiž zápalky extra veľké, krbové, čo sa nedajú sfúknuť, odolné na vietor aj vodu, ... A keď už sa pre nich rozhodnete, aj tie tradičné možno podomácky "vytuniť": pokvapkať voskom, namočiť do oleja, omotať papierikom / kôrou, ...)."
Keď odtrhnete cigaretu od filtra, tak zistíte, že je tu buničina či čosi podobné a dá sa použiť tiež. Problém ale asi bude zohnať ich dosť, pretože tie povaľujúce sa na zemi bývajú beznádejne rozmoklé.
Všeobecne sa dá povedať, že horí čokoľvek suchého z rastlinnej či stromovej ríše, keď to dostatočne rozdrvíme a načechráme.
Vnútorné drevo je mŕtve, na strome je živá len tenká vrstva zvonka. A u väčšiny ihličnatých stromov sa stáva drevo časom tvrdé a odolné na hnilobu. Je tomu tak preto, že je ešte "z výroby" preniknuté smolou a živicami. Keď teda podobný kúsok uštipnite, máte razom skvelú podporu horenia pre váš zapaľovač. Keď si prejdete posekané drevo v lese, tak zrejme nájdete kus, ktorý má najviac živice od pohľadu, takže práve z neho si uštipnite.
Ako moderné plastové veci typu Paracord, tak aj tie tradičnejšieho rázu, oboje sa dá rozložiť na zdrojové vlákna. Odrežte ho teda cca meter alebo tak podobne a zmotajte do tvaru hniezda. Len pozor, nech sa vám ale plasty neprilepí horiace na prsty...
Vnútorná pneumatika je jednak dlho horiaca a za druhé, extrémne horľavá. Keď teda narazíte na kúsok gumy (píchnuté koleso, v lese, ...), Urežte si kúsok do vášho zapaľovača.
Samo-zapaľovacie sa ("škrtacie") svetlá rôznofarebné sa objavujú nielen u jaskyniarov, ale milujú je tiež turisti a majitelia áut, pretože sa dajú škrtnutím zapáliť a potom od neho zapáliť, čo potrebujete.
Dá sa vyrobiť improvizované z uhlíkovej ocele a kresacího kameňa alebo zakúpiť už vyrobené. Vyžaduje ale niečo, čo rýchlo vzplanie (lieh, benzín, petrolej, ...) alebo špongiu či snáď zuhoľnatené vlákno bavlnené pre iskru do práchna, inak s ním nič nezapálite. Ak sa vám nechce vyrábať, mrknite na našu ponuku kresadiel.
Desí vás predstava, že nemáte kresadlo a zapaľovač? A čo použiť tradičné papierové kartónové krabice, čo sa vám doma stihli nahromadiť? Odstráňte papier, aby boli vidieť rebrá, zmotajte do dĺžky cca 10-15 cm a tvaru cigary. Potom zviažte / zavoskujte koniec. Zapáľte podľa potreby.
Aj keď o tom možno neviete, tak rovnako dobre horí napríklad aj staré špagety či už nevalne zaváňajúci kus slaniny. Keď potrebujete preniesť oheň inam a nič lepšie nie je po ruke... Prečo nie?