Čo vieme k pozorovacím ďalekohľadom?

 Pozorovacie ďalekohľady sú už trochu veľké a rozmerné na to, aby ste ich používali ako bežné turistické / na vtáctvo / divokú zver / pozeranie po horách / ... Vo všetkých týchto prípadoch urobíte lepšie, keď siahnete po patričnom modelu s menším priblížením. Správna voľba vám aj tu totiž ušetrí nejednu starosť - najmä potom s objemom a váhou.

Napriek ich popularite a všeobecnej rozšírenosti prakticky do každej domácnosti sú pozorovacie ďalekohľady často zakryté istým závojom tajomna. Len málokto je na ne totiž taký expert, aby hneď spoznal, aký je lepší v porovnaní s iným a ako moc jeden parameter môže alebo nemusí ovplyvňovať potom vo finále i kvalitu. Povedzme si teda, ako sa líšia, ako si ho zdarne vybrať, aj to, prečo voliť nejakú funkciu skôr než inú..

Základy fungovania pozorovacích ďalekohľadov

Jednoducho povedané, pozorovacie ďalekohľady (či už vo forme monokulárnej či binokulárnej) sú tvorené sústavou šošoviek, ktoré vám sprostredkujú zväčšený pohľad na veci. Binokulárne majú však (ako sa dá koniec koncov odhadnúť aj z ich mená), dvojicu objektívov, kdežto monokulárne majú len jeden.

S ohľadom na ľudskú biológiu samozrejme platí, že pozorovací ďalekohľad typu binokulár je pre vaše oči príjemnejšiee. Naviac, poskytne vám aj lepšie priestorový odhad vzdialenosti než pozorovací ďalekohľad typu monokulár (u neho musíte mať jedno oko vždy zatvorené). Ak preto chcete naozaj len ten čo najväčší zážitok z danej scény, ten vám poskytne iba a jedine binokulár..

Asi ste si už tiež všimli, že isté pozorovacie ďalekohľady sú veľmi chudé a triezve a iné zase mäsitejší - to je zase dosť ovplyvnené tým, aký z typov konštrukcie daný pozorovací ďalekohľad využíva (sú nevyhnutné, inak by ste vo všetkých videli všetko naopak):

• Jednak tu máme konštrukcie ďalekohľadov tradičnú strechovú - tie umožňujú stavať pozorovacie ďalekohľady rovné konštrukcie. To je zostava proti Porro pozorovacím ďalekohľadom ležiacim v jednom rade (a preto aj užší) a ľahšie sa logicky aj budú niekomu držať v ruke, ktorú nie každý má ako obr. Na druhú stranu, samovoľná strata svetla v nich nie je nijako zanedbateľná.
• Potom tu máme pozorovacie ďalekohľady s typom šošoviek Porro - sú síce veľké a ťažké, ale strata svetla je v nich minimálna. A majú aj ďalšie výhody: sú kratšie a ponúknu vám preto vždy lepšiu hĺbku ostrosti a širší zorný uhol proti pozorovacím ďalekohľadom s konštrukciou strechovou.

Pozorovacie ďalekohľady sa líšia cenou rovnako tak, ako iné triedy produktov - asi si ale poviete, ako to, že sa dajú zohnať modely od troch stoviek do tridsiatich tisíc? U pozorovacích ďalekohľadov je ale v hre nielen ich veľkosť, ale aj kvalita ich optiky. Špeciálne vrstvy na optike nanesenej, špeciálne konštrukčné úpravy v rámci maximálnej výdrže atď. A rozhoduje samozrejme aj vyššie uvedený typ konštrukcie pozorovacích ďalekohľadov. A je tu aj faktor, kedy sa ďalekohľady rôzne vnútorné konštrukcie zdajú byť síce zvonku rovnaké a aj ich výkon je podobný, ale vo vnútri sa líšia práve typom konštrukcie optickej sústavy (Strechové verzus Porro) a napriek tomu je typ Strechový drahšie, než typ druhý. Občas to platí len do určitej veľkosti / priblíženia atď.

Aby sme to ale uzavreli, či chcete len tú najlepšiu kvalitu obrazu, voľte typ pozorovacieho ďalekohľadu s optikou Porro. Vďakabohu to platí práve takto: tj. pozorovacie ďalekohľady typu Porro idú zvyčajne aj ľahšie produkovať a sú teda aj logicky lacnejšie. Za rovnakú cenu teda dostanete lepšie / väčšie Porro ako iný, drahšie hranolový pozorovací ďalekohľad.

Technicky správne povedané by sa ale typ pozorovacieho ďalekohľadu Porro mal nazývať "dvojitý Porro hranol", ale všetci výrobcovia to len skrátka skracujú na "Porro". A prečo sa to vlastne píše vždy s veľkým písmenom? Je tomu tak kvôli faktu, že ho vymyslel a skonštruoval cca okolo roku 1850 Ignazio Porro. Naopak termín "strechový hranol" bol prvýkrát použitý u Abbe-Koenigova hranolového dizajnu, čo sa snažil zachovať líniu vízie (svetlo, čo do neho vstúpi, zase nezmenenej vystúpi do oka). Objavil sa mimochodom tiež typ Amici a Schmidt-Pechan (SP), čo funguje rovnako, ale vykonáva to trochu iným spôsobom. Najväčšia výhoda SP dizajnu je tá, že je zďaleka najviac kompaktný proti Amici aj AK dizajnu, takže sa ľahšie v praxi drží, čo je poznať hlavne pri dlhých akciách, kedy vaše ruky bez statívu vyslovene trpia.

 Mať pozorovací ďalekohľad s maskovacím motívom je síce super vtedy, keď chcete zostať nepozorovaný zverou pri love alebo protivníkom vo vojne, má to celé ale aj druhú stranu mince. Keď vám totiž podobný kúsok spadne večer (respektíve v noci) do trávy, nebude sa vám hľadať nijako ľahko.

Aké pojmy okolo pozorovacích ďalekohľadov je dobré a nutné poznať?

Výrobcovia zvyčajne inštalujú na pozorovacie ďalekohľady očnicové gumové prvky, ktoré sú umiestnené v optimálnej polohe vzhľadom ku zvyšku sústavy. Problém ale je, keď má niekto okuliare (tj. krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť) alebo skrátka nemá obe oči rovnako ostré (a že je to väčšina z ľudí). Ak teda nosíte štandardne okuliare, prípadne ste jedným z postihnutých, vyberte si taký model pozorovacieho ďalekohľadu, ktorý ponúka aj tzv. dioptrickú korekciu ostrenia, poprípade odklopné / odnímateľné gumové očnice (potom sa dá aj s okuliarmi). Mechanická korekcia vám potom umožní nastaviť si buď pre jedno, alebo každé oko zvlášť pozitívnu alebo negatívnu dioptrickú korekciu, keď teda vyvstane táto nutnosť ...

Všeobecne platí, že čím dlhšia je optimálna vzdialenosť medzi vašimi očami a ďalekohľadom, tým menšie viditeľné pole u tohto pozorovacieho ďalekohľadu zvyčajne aj nájdete (v porovnaní s modelmi s kratšou optimálnou vzdialenosťou pozorovacieho ďalekohľadu).

• Zväčšenie a Typ objektívu - všetky pozorovacie ďalekohľady i monokuláry sú v prvom rade definované dvojicou čísel ako napríklad "10x42" alebo "7x20", ktoré sa odvolávajú na ich zväčšenie / priblíženie a na priemer objektívu v milimetroch. To teda znamená, že práve v prípade pozorovacieho ďalekohľadu "10x42" má jeho majiteľ k dispozícii desaťnásobné zväčšenie (tzn. veci sa vám s ním budú zdať, ako by ste ich sledovali zo vzdialenosti jednej desatiny proti bežnému oku) a k tomu priemer objektívu štyridsaťdva milimetrov. Aj keď sa pre bežné turistické nasadenie väčšinou dá vystačiť s priblížením sedemnásobným až desaťnásobným, do divadla bude vhodnejšie skôr niečo z radu 3-5x, športovci si zase vystačia so 7x, no a lovci zveri (poťažmo i jej snímok) potom siahnu po aspon 10x optike. Pamätajte ale aj na to, že čím vyššie priblíženie váš pozorovací ďalekohľad bude mať, tým väčší problém s ním budete mať vtedy, ak ho mienite držať v ruke. Už pri hranici 7-8x to dosť obťažuje a aj keď sa to dá trochu zredukovať ťažším pozorovacím ďalekohľadom, aj ten vás zase po čase paradoxne o to rýchlejšie vysilí. Kto chce pozorovať stabilne nad 10x, tak je skrátka slušný statív nevyhnutnosť. Pokiaľ ide o pojem "priemer vonkajšieho objektívu v milimetroch", tak to je zďaleka ten najväčší člen celej vašej optickej sústavy u vášho pozorovacieho ďalekohľadu, aj on preto patrične zďaleka najviac ovplyvní váhu celej sústavy, kvalitu celej sústavy (väčšie sklo = viac pochytaného svetla = všetko sa bude zdať viac jasné, čisté, ostré a kontrastné), cenu celej sústavy a to všetko naraz. Je to teda pre váš nový pozorovací ďalekohľad parameter, ktorý by pre vás mal byť minimálne rovnako dôležitý ako jeho priblíženie.
• Pozorovacie ďalekohľady so zoomom - čo sa týka pozorovacích ďalekohľadov so zoomom, tak tie sú veľmi príjemné tým, že ponúkajú od pozorovacích ďalekohľadov bežných premenlivé priblíženie. Keď teda váš zrak padne na niečo v tomto duchu: "10-30x60, potom vedzte, že sa vám jeho výrobca snaží naznačiť, že okrem objektívu veľkosti šesťdesiatich milimetrov sa môžete tešiť aj na premenlivé priblíženie v rozmedzí desaťnásobnom až tridsaťnásobnom. Na väčšine moderných pozorovacích ďalekohľadov sa to rieši otočným prvkom, poprípade približovacou posuvnou páčkou. U tých najpohodlnejšie navrhnutých modelov sa dá ich priblíženie zmeniť aj bez toho, aby človek musel dávať dole daný model z očí, takže to všetko pekne prevediete aj počas vášho vlastného pozorovania. Aj keď ponúkajú pozorovacie ďalekohľady so zoomom vítané priblíženie, je faktom, že je to zaplatené ďalšími nepríjemnosťami: optika aj cesta cez ňu bola optimalizovaná na určitý typ priblíženia, takže počas zmeny priblíženia v oboch týchto extrémoch sa dočkáte tu viac a tu zasa menej viditeľné degradácie kvality jeho obrazu (viditeľné len občas ale, líši sa to dosť aj model od modelu, ale vždy to spoznáte podľa toho, že vo vašom pozorovacom ďalekohľadu utrpel trochu jeho jas a ostrosť).
• Priemer výstupnej pupily - udáva, koľko zo zaostreného svetla sa dostane do vašich očí (variuje od 6-8 mm v absolútnej tme až po 1,5 mm v jasnom svetle, ako ale človek starne, jeho maximum pomaly klesá: kojenec zvládne aj 8 mm , ľudia okolo veku 60 len už 4 mm a kto má cez osemdesiat, tak zvládne už len 2,5 mm). Priamo tiež ovplyvňuje svetelnosť daného pozorovacieho ďalekohľadu. Vždy je to hodnota ovplyvnená priamo priblížením na strane jednej a veľkostí okuláru na tej druhej (stačí vydeliť priemer jeho priblížením a je to - treba u modelu "10x42" ide o 4,2 mm výstupnú pupilu). Keď nebude váš pozorovací ďalekohľad s dostatočnou rezervou na strane priemeru výstupnej pupily, bude sa vám zdať, že sa pozeráte akoby skrze malú dierku. Tie najmenšie pozorovacie ďalekohľady s hodnotami typu "10x25" teda budú s pupilou 2,5 mm prakticky na nič okrem najjasnejších dní. U pozorovacích ďalekohľadov so zoomom je vec ešte ďalej zdôraznená: keď máte potrebný pozorovací ďalekohľad s parametrami "10-30x60", tak to značí, že 10x má výstupnú pupilu veľmi slušných 6 mm a naopak 30x len 2 mm. Aj preto sa odporúča lovcom, astronómom a milovníkom vtákov mať rozlíšenie maximálne 8x alebo nižšie + k tomu objektív s priemerom cez 50 mm, aby mal človek skutočne širokú výstupnú pupilu aj vtedy, keď je úplná tma. Táto konfigurácia sa mimochodom odporúča aj ľuďom okolo vody a morí, pretože pomáha trochu zredukovať efekt pohybu vody.
• Svetelnosť pozorovacieho ďalekohľadu - je daná druhou mocninou priemeru výstupnej pupily. Keď treba máme model so 7 mm výstupnej pupily, tak je svetelnosť daného pozorovacieho ďalekohľadu 49. Samozrejme, čím vyššie, tým lepší výkon môžete od daného pozorovacieho ďalekohľadu čakať.
• Šírka zorného poľa - tá sa uvádza v metroch na kilometer a platí, že s väčším zväčšením ďalekohľadu sa šírka zorného poľa pozorovacieho ďalekohľadu tiež patrične zúži.
• Viditeľný uhol a viditeľné pole - pojmy viditeľné pole aj viditeľný uhol sú zameniteľné a značí to isté: objem scenérie, aký vidíte skrze pozorovací ďalekohľad brané z horizontálneho hľadiska (tak napríklad, pozorovací ďalekohľad s viditeľným uhlom 6,3° vás nechá vidieť tento kúsok zo 360° kompletu). S tým priamo súvisí aj zdanlivý pozorovateľný uhol ďalekohľadu. Ten spočítate tak, že vynásobíte zväčšenie a viditeľný uholMožno u 10x42 to bude 6,3° x 10 = 63°. Je to hodnota, čo udáva teda, aký veľký kus scenérie uvidíte vtedy, keď sa pozriete cez váš pozorovací ďalekohľad. Keď teda u nejakého výrobcu uvidíte hodnotu akosi podivne malú, potom ide celkom nepochybne práve o viditeľný uhol a keď bude zase naopak akosi podozrivo veľká, potom zase zdanlivý viditeľný uhol.
• Minimálna ostriaca vzdialenosť - aj keď sa to javí ako divný nápad vôbec o tom uvažovať (nakoniec, od čoho sú všetky ďalekohľady než od toho, aby nám niečo priblížili, že áno?), Ale sú medzi nami aj ľudia, ktoré nezaujíma u ich ďalekohľadu maximálne priblíženie, ale skôr minimálna ostriaca vzdialenosť. Potom však nepotrebujú pozorovací ďalekohľad určený pre statív a s priblížením od 10x vyššie, ale menší model určený pre turistov / na vtáky / na sledovanie športu atď. Zvyčajne platí to, že ako sa zväčší priblíženie, predĺži sa aj minimálna ostriaca vzdialenosť. Keď je to teda pre vás dôležitý parameter, určite neberte tradičný binokulár vo vyššej verzii ako 7-8x.

Aké typy skiel a optík môžem u pozorovacích ďalekohľadov očakávať?

Typ a kvalita celej optickej sústavy a skiel / objektívu je faktor nesmierne dôležitý a hrá skutočne a doslova veľmi "viditeľnú rolu".

• Sklo pozorovacieho ďalekohľadu - lacnejšie modely skiel môžu mať isté neperfektné parametre / veľké výrobné odchýlky. Môžu byť spracované menej kvalitne a vyleštené v určitých miestach menej dobre. To spôsobí, že sa farby budú zdať divné, bude sa s ním horšie ostriť, prípadne bude mať na okrajoch skreslenie obrazu. Existujú prirodzene všelijaká sklá s nízkou a ultra-nízkou disperziou, čo nemajú prakticky žiadne skreslenie a zvládnu prenášať do vášho oka svetlo bez toho, aby ho skreslili. Obraz sa vám potom bude zdať živšie / ostrejšie / svetlejšie / s presnejšími farbami proti sklám najlacnejšieho rázu.
• Eko-skla - občas býva k videniu u moderných pozorovacích ďalekohľadov aj čosi označené ako "eko-skla", čo to je? To sú také optické sústavy, v ktorých sú sklá priateľská k prírode. To zvyčajne znamená žiadny arzén a olovo. Vyslovene to kvalitu obrazu ale nijako neovplyvňuje, takže je to len o dobrom pocite majiteľa daného pozorovacieho ďalekohľadu ...

 Pozorovacie ďalekohľady sú len jedným typom zo všetkých ďalekohľadových produktov na dnešnom trhu a to typom značne špecializovaným. Zatiaľ čo u ďalekohľadu turistického alebo loveckého je statív síce úžasný, ale žiadna hrôza sa nedeje, keď nie je, tu je to absolútna nevyhnutnosť. Kvôli kľudovému trasu totiž neuvidíte absolútne nič.

Ako sa líši skla typu Bak4, BK7 a SK15?

Aj keď sme sa zatiaľ len obmedzili na porovnanie typu "Porro" a typu "hranolového", tak je neoddiskutovateľným faktom, že aj ich kvalitu priamo ovplyvňujú materiály, z akých sú zhotovené. Dá sa pritom dnes na trhu naraziť na tieto typy:

• Bak4 (Bárium Crown) - toto je typ materiálu, aký je dnes považovaný za najlepšie pre konštrukciu akéhokoľvek ďalekohľadu a tie pozorovacie samozrejme nevynímajúc. Má proti BK7 o štipku menšiu priepustnosť, naopak ale vyššiu disperziu a väčší index lomu. Minimalizuje taktiež vplyv chyby známe ako "vignetáiae" / "vinetácia" a jeho zorné pole je osvetlené pekne rovnomerne. Prenáša ľahšie svetlo, takže menej svetla sa počas prenosu stratí kvôli interným odrazom (formujú sa napríklad na interných bublinkách zachytených vnútri skiel počas výroby).
• BK7 - asi najčastejšie dnes používané sklo u ďalekohľadov. Aj keď je s o trochu horšími vlastnosťami, než typ Bak4, je to optimálna ekonomická trieda pre bežné použitie. Nezabúdajme ale, že je to stále kompletne sklenená zostava, takže proti plastom má stále excelentnú priepustnosť svetla a obmedzený počet imperfekcií.
• SK15 - ide dnes na trhu o materiál skôr netypický, čo sa snaží byť stredom medzi BK7 a Bak4 a teda zlatá stredná cesta. Má index lomu vyšší ako Bak4 a BK7, svojou disperziou spadá ale presne medzi Bak4 a BK7. Pozorovacie ďalekohľady sa sklami SK15 sú veľmi jasné a ich kontrast je taktiež mimoriadny.

A ako rozoznáte, či má váš pozorovací ďalekohľad typ Bak4 alebo BK7? Otočte ho, pozrite sa na neho z 15-20 cm a pozrite si jeho výstupnú pupilu. Ak vidíte akýkoľvek náznak štvorca, ide o BK7, ak nevidíte nič, skôr len zaguľatenú šošovku, ide o hranoly typu Bak4 (vykazujú lepšiu ostrosť pri okrajoch vďaka lepšiemu prenosu svetla v skle a ich výstupná pupila sa preto zdá akoby okrúhla).

Ako môžu byť krytá skla u pozorovacieho ďalekohľadu?

Aby bola celá optická sústava pri danom modeli pozorovacieho ďalekohľadu čo najkvalitnejšia, často jej výrobcovia pomáhajú jedným dobrým trikom - špeciálnymi povrchmi na sklách i hranoloch. To môže skutočne neuveriteľne pomôcť s jasom a kontrastom, takže určite siahnite ideálne po takomto modeli pozorovacieho ďalekohľadu, čo má dielektrické krytie optiky, ktoré zabezpečuje, že sa takmer 100% svetla, čo hranoly prechádza, tiež potom aj dostane skrz celú sústavu aj do vašich očí, čo sa podpíše vo vyššom kontraste celej scény.

Ďalším typom krytia je "fázovo-korekčné" krytie a je to typ využívaný výhradne na strechových hranoloch. Je tomu tak z dôvodu, akým štýlom strešné hranoly odrážajú svetlo. Ide o to, že sa tu lúč delia a jeden sa do oka dostane o zlomok sekundy neskôr ako druhý, pretože obaja cestujú nezávisle na sebe. Väčšina ľudí si to ani nevšimne, ale profesionáli všetkých druhov a veľmi citliví ľudia môžu. Keď sú potom znovu skombinované v oku, dôjde vtedy práve akoby k fázovému posunutiu. To môže ovplyvniť farby a celkovú kresbu optiky. Keď sem ale výrobca nanesie na jeden hranol špeciálnu vrstvu, ktorá toto koriguje (a obaja lúče potom dorazí do očí synchrónne), problém nenastáva.

Ako ďalekohľady a pozorovacie ďalekohľady ostrie?

Drvivá väčšina z moderných pozorovacích ďalekohľadov využíva systém ostrenia spočívajúci v pohybe centrálnej skrutky smerom doľava alebo doprava. Týmto sa pohybujú oba okuliare súčasne. Je dnes i tradíciou, že zvyčajne mávajú tieto modely aj dioptrickú korekciu na jednom okuliari (prečo nie je na oboch? Nie je potreba! Najprv zatvorte pravé oko, zaostríte ľavé oko s hlavnou skrutkou, potom zatvorte pre zmenu ľavé oko a pravé oko doostríte jemnú otočnou korekciou na pravom okuliari).

Áno, samozrejme platí, že jeden výrobca môže mať dioptrickú korekciu len na ľavom okuliari a ďalšie zase len na pravom. Sú ale aj s oboma, aj keď jedna je zvyčajne viac než dosť - viď vyššie..

Existujú na trhu aj špeciálne drahé kúsky pozorovacích ďalekohľadov, len majú dokonca ostrenie na každom oku sólo, čo je síce úžasne presné, keď sa potrebujete perfektne trafiť na obe svoje oči. Čo ale čert nechcel, je to dosť frustrujúca skúsenosť vtedy, keď je využívate s viacerými ľuďmi zároveň (a každý teda musí stále znova a znova ostriť).

 Aj keď sú pozorovacie ďalekohľady zvyčajne zamýšľané ako príslušenstvo primárne pre pozorovanie čo najvzdialenejších cieľov, nepodceňujte u nich rozhodne ani ich minimálnu ostriacu vzdialenosť, pretože sa vám niekedy môže veľmi hodiť. A zvyčajne u veľmi nečakaného cieľa ...

Ako veľmi vadí pozorovacím ďalekohľadom počasie?

Podobné rozdelenie je samozrejme dôležité, pretože bude obmedzovať vaše možnosti použitia daného modelu.

• Pozorovacie ďalekohľady bez špeciálnej izolácie - tieto modely pozorovacích ďalekohľadov by sa nemali používať na daždi, na mori, na vode a v hmle, pretože vlhko sa inak dostane dovnútra. To potom spôsobí kondenzácii na sklách a známe "zahmlievanie". To však nemusí len prekážať vízii, ale aj niekde v jeho útrobách spôsobiť hrdzavenie a koróziu.
• Pozorovacie ďalekohľady odolné na počasie - tieto ďalekohľady už zvyčajne mávajú utesnené krúžky, aby sa vlhko nedostalo dovnútra. Podľa konštrukcie môže pokojne však ísť aj o modely až vyslovene vode-vzdorné (dajú sa potom totiž bez obáv aj ponoriť na malú chvíľu).
• Pozorovacie ďalekohľady odolné na hmlu - vzniká vtedy, keď prejdete z teplých do studených miest a naopak. Aj proti tomu sa ale dá pomerne efektívne bojovať: výrobcovia ich plnia inertnými plynmi typu dusík alebo argón.

Z čoho všetkého dnes môžu byť tela pozorovacích ďalekohľadov?

Šasi je základ, okolo ktorého je vystavaná celá optika, avšak aj telo môže nadobúdať radu typov:

• Hliník - čo sa týka dnešných čias, tak ide o tú zďaleka najpopulárnejší voľbu zo strany výrobcu. Či presnejšie povedané, je to nejaká tá hliníková zliatina. Hliník je dnes ľahký, lacný, silný a ako bonus tu ešte máme odolnosť na koróziu.
• Horčík - aj keď sa to moc nevie, tak keby všetko ostatné bolo rovnaké, horčíkový pozorovací ďalekohľad bude ľahší ako hliníkový pozorovací ďalekohľad v poriadku cca 50 gramov. Samozrejme platí, že ľahšiu optiku budete môcť držať u očí dlhšie, na druhú stranu ale, ťažšie pozorovací ďalekohľad bude v rukách stabilnejší než super-ľahký. A rovnako ako hliník, aj horčík je veľmi odolný a silný + odolný na koróziu.
• Polykarbonátové živice - podľa výrobcu a svojho typu má mnoho rozdielnych vlastností. Aj tento materiál má ale isté rovnaké spoločné menovatele: polykarbonátové živice sú lacné, silné a nekorodujú. A čo je najlepšie - aj za tej najväčšej zimy sú stále prijateľné na držanie, na rozdiel od kovu. Nehovoriac o tom, že desaťročia podobných cyklov môže "rozhasiť" optiku vášho pozorovacieho ďalekohľadu.

vyberte si pozorovací ďalekohľad