Čo robiť, keď zaútočí divoké prasa?

V Česku divoké prasa, čiže čierna zver, nemá prirodzeného nepriateľa. Diviaky zo zásady ľudskú prítomnosť nevyhľadávajú a ľudia sú im ľahostajní. V niektorých prípadoch môže dôjsť k nechcenému kontaktu medzi čiernou zverou a človekom. Ako sa v tejto situácii zachovať?

Čierni rytieri

Občas môžeme počuť, že českým luhom a hájom vládnu čierni rytieri, alebo rytieri lesa. Za týmto tajomným pojmom sa neskrýva nič iné, než divoké prasa. Už od stredoveku bolo vrcholom udatnosti skoliť diviaka a niektoré šľachtické rody dokonca od tejto hrdinskej udalosti odvodzujú svoj pôvod, ktorý im na večnú pamäť zostal v ich erbe. Ak sa nechcete stať legendárnym Bivojom, ktorý chytil diviaka za uši a odniesol si ho na hrad Libušín, potom nebude na škodu si zopakovať niekoľko užitočných rád.

Diviaky sa ľuďom vyhýbajú

Diviaky nemajú o kontakt s človekom veľký záujem. Na prvý pohľad paradox, ale na druhý pohľad obyčajný fakt. Diviaky sú pomerne plachí. Zvlášť pred človekom. Do istej miery im človek silno páchne. Nie je tajná skutočnosť, že na ochranu polí, napríklad so zemiakmi, sa používali ľudské vlasy, ktoré si šikovní hospodári brávali z kaderníctva. Ľudské vlasy im neobyčajne páchnu, hoci dnes tento efekt nie je už tak účinný. Diviaky si proste zvykli, prispôsobili, ak chcete jednoduché vysvetlenie.

Diviaky sú zďaleka najbystrejší

Neradno podceňovať divokú zver, a už vôbec nie diviaky. Nejde o nejako veľkú novinku, ale iba pripomínam, že diviaky majú mimoriadne vyvinutý čuch, sluch, pamäť a vynikajú neobyčajnou prefíkanosťou. Ak sa idete prejsť do lesa, alebo si len zabehať, potom si môžete byť pomerne istí, že o vás diviaky vedia, respektíve vás aj pri vhodnom vetre cítia. Sú výnimky, keď inak spoľahlivé dogma neplatí a potom je skutočne lepšie vziať nohy na plecia...

Kedy je najväčšie nebezpečenstvo?

Nebezpečenstvo útoku divokým prasaťom nemožno nejako predpovedať a vzhľadom k neúmernému stúpajúcemu počtu ošípaných možno predpokladať, že konfliktov s človekom bude pribúdať. Najčastejšie sa s rozzúreným diviakom stretávajú poľovníci, ktorí dohľadávajú postrelené alebo inak zranené kusy. V tejto fáze, zvlášť v prípade postrelenia, môžu byť ošípané skutočne veľmi nebezpečné a možnosť útoku je pomerne vysoká. Nejeden poľovník hľadal spásu na najbližšom stromu. Analogická situácia môže nastať aj v prípade zraneného kusu po strete s motorovým vozidlom.

Druhým variantom, kedy reálne hrozí útok, je priame nebezpečenstvo od svine, ktorá vodí prasiatka. Všeobecne sa dá povedať, že prasiatka svine rodí v období medzi marcom a májom, avšak aj na našom území sú bezpečne doložené vrhy už v januárových mesiacoch, napríklad aj uprostred závejov. Divé svine sú okrem iného extrémne odolné voči klimatickým podmienkam a stredoeurópske mierne podmienky v kombinácii s mizerným hospodárením v minulosti zapríčinilo enormný vzostup populácie čiernej zveri.

Tesne pred pôrodom sa svine oddelí od svojho stáda, ku ktorému sa po vrhu mláďat opäť pripojí. Práve v tej osamelosti svine číha najväčšie nebezpečenstvo. Chýba jej prirodzená ochrana ostatných kusov, teda ako zodpovedná matka v prírode neváha útočiť, ak vyhodnotí reálne riziko ohrozenia ich mláďat.

Zbrane čiernej zveri

Divoké prasa je charakteristické svojimi vyčnievajúcimi zubami z hornej a dolnej čeľuste. Všeobecne sa im hovorí zbrane, pričom v hornej čeľusti sú tzv. klektáky a dolné paráky. U svine nazývame háky. Názvy sú naozaj výstižné. Ide naozaj o zbrane a výraz háky, či paráky hovorí samo o sebe za všetko. Pokiaľ sa týka výrazu klektáky, potom vedzte, že ide o zvukový prejav ošípaných, kedy cvakajú svojimi mohutnými zubami a ich prejav vlastne slúži ako posledné varovanie pred hroziacim útokom...

Dajte pozor na svojich miláčikov

Skôr, než prejdeme ku krokom, ako sa zachovať pri náhodnom stretnutí s čiernou zverou, bude najlepšie, ak si zdôrazníme jeden nešvár, s ktorým sa v prírode možno veľmi často stretnúť.Zvlášť v lese si dajte pozor na svojich psích miláčikov. Je od nepamäti známe, že by sa váš pes nemal voľne potulovať v prírode, obzvlášť v lese. Voľný pohyb psov v prírode upravuje zákon, na ktorý sa môže napríklad poľovnícka stráž odvolávať.

Druhou vecou sú samotní psi. Ak si vezmete "člena" rodiny do lesa, riskujete, že sa v ňom prebudí lovecké pudy. Môže sa napríklad zabehnúť, či v našom konkrétnom prípade naraziť na čiernu zver, ktorá vo svojom okolí psa rozhodne trpieť nebude. Takéto stretnutie veľmi často končí zranením, veľakrát aj vážnym a pochopiteľne nemožno vylúčiť aj usmrtenie.

Ako sa zachovať pri strete s diviakom?

Čierna zver je aktívna predovšetkým v noci. Počas dňa ju obvykle nestretnete, však prejdime k veci. Ak predsa len dôjde k náhodnému stretnutiu, býva to zvyčajne preto, že o vás čierna zver nevie. Proste vás nepočula, prípadne necítila. Môže sa to stať!

V žiadnom prípade nepanikárte. Nerobte prudké pohyby a pokiaľ možno, vyhnite sa aj priamemu očnému kontaktu. Očný kontakt je v prírode braný ako výzva. Snažte sa ticho a pokiaľ možno pokojne vzdialiť. Tento jednoduchý postup väčšinou postačí. Môže sa tiež stať, že diviak, prípadne diviaky, odídu súčasne s vami, prípadne odbehnú, ale vedzte, že vašu osobu budú stále brať na zreteli.

Keď dôjde k útoku, je skutočne lepšie, ak vezmete nohy na plecia. Vyliezť na strom v krajnej núdzi možno rozhodne odporučiť. Ak máte možnosť vystúpiť na iné vyvýšené miesto, napríklad na blízky krmelec, potom to so všetkou rozhodnosťou urobte.

Divoké prasa môže celkom hravo vyvinúť rýchlosť 50 kilometrov za hodinu. Ťažko takému čiernemu rytieri budete unikať, avšak aj tu vás môžem povzbudiť. Je veľmi pravdepodobné, že vás diviak pár desiatok metrov preženie a potom nechá na pokoji, keď zistí, že z vašej strany je riziko minimálne. Rozhodne si človeka neuloví a nezožerie!

Aj svine sa od svojich prasiatok nemieni príliš vzďaľovať , a preto utekajte. Šanca, že z jej pohľadu nežiaduceho votrelca bude dlho sledovať, nie je vysoká.

Pre istotu sa vyhnite vode. Nie je to príliš známe, ale divoké prasa je vcelku dobrým plavcom!

Ako poznáme hrozbu útoku?

Keď prekvapíte diviaka, prípadne celé stádo diviakov, môžete si povšimnúť nasledujúcich dvoch veľmi výrazných hrozieb, ktoré divoké prasa tesne pred samotným útokom vysiela.

Predovšetkým je zrejmé výrazné naježenie srsti. Začína za hlavou a pokračuje na chrbtovej časti tela. Už toto je pomerne výrazná hrozba.

Druhou hrozbou, ktorú sme si spomenuli, je ono tzv. klektanie zubami. To už značí silné podráždenie. Môže sa pridať aj mľaskanie a chrochtanie. U prasiatok, a teraz pozor, možno počuť výrazné kvičenie!

Zhrnutie v bodoch

• Nemajte strach z lesa. Príroda je liek. Diviaky už pri vstupe do hája o vás vedia a radi odídu inam, keďže ľudská spoločnosť nie je ich šálkou čaju.
• Dajte pozor na svojich psích miláčikov a zvážte, či v čase vrhu prasiatok, teda najčastejšie medzi marcom a májom, brať svojich miláčikov do prírody, ak viete, že v okolí sa vyskytuje hojne diviakov.
• Nerobte prudké pohyby, vyhnite sa očnému kontaktu a v pokoji odíďte iným smerom. Divé svine urobia pravdepodobne to isté.
• Nehrajte sa na hrdinu. Hoci legenda o Bovojovi sa môže zakladať na pravde, bude lepšie, ak nepôjdete v jeho stopách. Vedzte, že aj päťdesiatkilový diviak, ak sa rozbehne, hravo ako sviečku sfúkne aj osobu, ktorá váži raz toľko, pričom bežná hmotnosť diviaka v našich podmienkach činí jeden metrák!
• Utekajte. Diviak aj sviňa od mláďat vás preženie, ale s vysokou pravdepodobnosťou o vás po pár desiatkach metrov stratí záujem.
• V žiadnom prípade neberte do ruky ani inak sa nepribližujte k prasiatkam prasaťa divokého. Sviňa je veľmi starostlivá matka a zďaleka všetko sleduje. Prípadný útok je tak otázka času.
• Vyhnite sa lesu po poľovníckych honoch alebo po hromadnom odstrelu. Postrelená čierna zver môže byť skutočne veľmi agresívna a nepredvídateľná. Rovnaká situácia nastáva aj po zrážke s vozidlom.

Záver

Napadnutie a vážne zranenie osôb pri strete s diviakom sú celkom iste raritou, ale nemôžeme smelo vyhlásiť, že sa tak nedeje. V súčasnosti kvôli veľkému premnoženiu diviakov dochádza k ich sťahovaniu bližšie k ľudským obydliam, kde si napríklad z odpadkov alebo prímestských záhradiek môžu veľmi ľahko opatriť potravu. Je teda veľkou otázkou, ako celú situáciu bude riešiť Ministerstvo poľnohospodárstva, či poľovnícki hospodári jednotlivých poľovníckych združení. Z toho dôvodu oboznámenia so všeobecnými pravidlami, ktoré sme si popísali, môžu ísť k veľkému úžitku obyčajného návštevníka lesa...